Deň matiek
V nedeľu 10. mája 2026 o 15.00 hod. v rámci slávnostného programu ku Dňu matiek Mesto Čadca a Dom kultúry v Čadci pripravili premiéru folklórneho pásma - Na samote u Jánošca z dielne DFS Kelčovan. V novovytvorenej choreografií je cieľom pripomenúť si kysuckú osobnosť - Jozefa Janošca.
Jozef Janošec sa narodil 24. mája 1903 vo Vysokej nad Kysucou – Hornom Kelčove na samote U Janošcov, ktorá sa nachádza v miestnej časti Dybalka na hraničnom hrebeni susediacom s moravskou obcou Bílá. Už od mala sa zaujímal o nástroje a tradičnú hru miestnych muzikantov. Najviac mu učarovali husle. Častokrát sa chodil pozerať s kamarátmi na svadby popod okná a zaujímal sa o samotnú hru na husliach od starších muzikantov. Ak niektorému z nich praskla struna, tak si ju od neho vypýtal a z drevenej doštičky si vyrobil svoje prvé husle s jednou strunou, tzv. jednostrunki. Svoju hru zdokonaľoval vo svojom voľnom čase pri pasení kráv.
Láska k tomuto nástroju prerástla v dospelom veku až k výrobe jeho prvých skutočných huslí, ktoré vyrobil spoločne s jeho bratom Martinom. Postupne svoje zručnosti zdokonaľoval, čím sa dostal k experimentovaniu s týmto nástrojom. Pridávaním strún ku klasickým husliam vyrobil 5, 6 až dokonca 8-strunové husle. Stal sa tak unikátnym amatérskym výrobcom, ktorý v širokom okolí nemal obdobu.
Okrem výroby huslí sa venoval aj hrávaniu s ostatnými muzikantmi a bol neodmysliteľnou súčasťou miestneho kultúrneho života a kultúrno spoločenských podujatí, ktoré organizoval vo svojom príbytku – v Chate Janošec. Nachádzali sa v nej väčšie priestory, kde sa konali svadby a zábavy. Bol teda nesmiernym prínosom pre udržanie a zachovanie miestnych tradícií.
Repertoár a materiál k choreografií bol čerpaný z obce Vysoká nad Kysucou a jej časti Horný Kelčov, odkiaľ Jozef Janošec pochádzal. Dej je zasadený do obdobia začiatku 20. storočia, kedy bol Jozef Janošec malým chlapcom a zobrazuje udalosti, ktoré mali vplyv na jeho každodenný život v mladom veku. Na začiatku bude zobrazená výroba jednostrunných huslí prerušená detskými hrami ako sú napríklad schovávačky tzv. Klepačky, zaznamenané vo Vysokej nad Kysucou v roku 1951 podľa výskumu Klimenta Ondrejku v publikácii Zo zápisníka stredoslovenského tanečníka II od starších informátorov. Hry vystrieda tanečná zábava mládencov a dievok v nedeľné poobedie, ktorú po celý čas sleduje aj samotný mladý Jozef Janošec. V zábave sa objaví starosvteský čardáš s typickým lokálnym piesňovým repertoárom pre tento druh tanca, dievocke koleso a novšie druhy tancov, tzv. strofické tance a to konkrétne Pilky a Sviňok. Hudobný sprievod bude tvorený zoskupením sláčikových nástrojov (1. a 2. husle, husľová kontra a basa) s malým cimbalom, ktoré je typické pre túto obec a jej okolie. Strofické tance bude sprevádzať novší druh nástroja – heligónka, ktorá zdôrazňuje príchod novšej vrstvy tanečného a piesňového materiálu. Štýlový prejav bude vychádzať z archívnych nahrávok z Ostravského rozhlasu a Etnologického ústavu Akadémie věd ČR zaznamenaných v 50. – 70. rokoch 20. storočia. Tanec bude interpretovaný podľa nemých filmových záznamov od Františka Bonuša zo 60. rokov 20. storočia.
Choreografia tak odkazuje na udalosti opísané vyššie v živote Jozefa Janošca, ktoré vplývali na jeho vývoj a vzťah k tamojšej hernej, spevnej a tanečnej tradícií. Keďže DFS Kelčovan bol založený práve vo Vysokej nad Kysucou v časti Horný Kelčov, výber tejto témy má o to väčší význam pre tvorcov choreografie, vedenia a samotných členov súboru.
Srdečne pozývame všetky mamičky a babičky osláviť svoj sviatok spolu s nami s kultúrou našich predkov. Vstup na podujatie je voľný.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Choreograf a dramaturg DFS Kelčovan: Tomáš Behuň
a projektová manažérka Domu kultúry v Čadci: Mgr. Viera Strýčková
