Divadelný súbor Jána Palárika Čadca

Divadelný súbor J. Palárika  (DSJP) má na Kysuciach dlhoročnú tradíciu. Prvé verejné vystúpenie zaznamenal pred viac ako 100 rokmi v obci Raková. Pevné korene zapustil v Čadci  60.tych rokoch 20. storočia hlavne vďaka ochotníkom zväčša s učiteľskou profesiou, ktorí sa stretávali v triedach a jedálňach základných škôl, kde vo veľmi skromných podmienkach, ale s horiacim  srdcom pre lásku k divadlu  nacvičovali divadelné hry. Počas 30-ich rokov svojej existencie zrealizovali ochotníci a režiséri takmer každý rok premiéru divadelných hier, či už z pôvodnej tvorby alebo od zahraničných autorov. V 70.tych rokoch minulého storočia sa ochotníkov režijne ujal  profesionálny herec a režisér  Martin Kolesár, ktorý pôsobil v súbore do roku 1989. Pod jeho režisérskou taktovkou zožal súbor úspechy na  okresných, krajských i celoslovenských prehliadkach s divadelnými hrami Kým kohút nezaspieva, Chrám matky Božej, Slučka pre dvoch, Vášeň, Na brehu priezračnej rieky, kde  získal mnoho  diplomov, vyznamenaní a ocenení, ako aj účinkovanie v zahraničí, v Českej republike, Poľsku, Juhoslávii, Bulharsku, vo Francúzsku. Najvýraznejšími hereckými osobnosťami v tom období boli  Eva a Jaroslav Baluchovci, Rudolf Dubovský, Peter Liščák, Milan Lukáč, Stanka Bazáliková, Judita Franeková, Peter Kozák, Vanda Vojteková, Jaroslav Patyk, Ján Kasaj, Anton Čvapek, Milan Gacík, Ivan Gajdičiar, Katarína Šulganová, Katarína Kováčiková,...

V  roku 1989 prišiel do DSJP profesionálny režisér z Bratislavy Laco Kerata a „ s ním“ aj veľa nových ochotníkov, s ktorými nacvičil dve autorské hry „Zlý duch“ (1990) a „Stretnutie nosorožcov“ (1991). Súbor v tomto čase získal mnoho ocenení, za herecké výkony, prvé miesto na celoslovenskej divadelnej prehliadke Paláriková Raková, zúčastnil sa vtedy Celoštátnej (československej) prehliadky ochotníckych divadiel „Jiráskov Hronov“ a postúpil na Scénickú žatvu do Martina, ktorá je dodnes vrcholom všetkých ochotníckych divadelných prehliadok.  V roku 1992 s režisérom z Poľska Kubom Abrahamoviczom  zrealizoval súbor taktiež dve hry “Skupinová terapia len pre mužov“ (1993) a Zločin a Trest (1994), s týmito hrami sa zúčastnili divadelných festivalov  v rámci  Slovenska, Moravy a Čiech, Poľska a Rakúska. V roku 1995 s  Ľ. Midriakom hru „Bendeguz“, ktorá nemala výraznejší úspech (dožila sa 3-och repríz).

Úspech  prišiel až s príchodom ďalšieho profesionálneho režiséra Tona Šulíka, ktorý v rokoch 1996 a 1997 naštudoval  rozprávku „Pinocchio“ a  divadelnú hru „Ach, staré časy“, na motívy poviedky „Pani Rafiková“.   Súbor bol v tom čase premenovaný na Kysuckú divadelnú scénu (KDS), ktorá patrila  pod Kysucké kultúrne centrum, a toto podliehalo priamo ministerstvu kultúry.   Táto skutočnosť znamenala pre súbor veľkú zmenu, pretože z ochotníkov sa stali „profesionálni“ herci,  čo znamenalo, že divadelníci, aj keď nemali herecké vzdelanie, hrali profesionálne  a  za každé odohrané predstavenie boli finančne odmenení. Predstavenia sa odohrávali po celom Slovensku priemerne 8-10 krát do mesiaca. Členovia súboru prežívali spoločné chvíle ozaj radostne, a s úspechom, no malo to aj druhú stranu mince - „zatvorili sa im dvere“ na všetky prehliadky a festivaly ochotníckych súborov.

V  roku 1997 divadelný súbor – KDS  začal spoluprácu s profesionálnym žilinským režisérom Vladom Moresom,  ktorý debutoval hrou N.V. Gogoľa „Ženba“ (1998), súbor odohral za dva roky cca 35 repríz. V roku 1998 nastal zvrat, pretože ministerstvo kultúry zrušilo Kysuckú kultúrnu scénu  a tým zanikla aj Kysucká divadelná scéna, takže sa súbor vrátil do svojich starých ochotníckych koľají. Z Kysuckej divadelnej scény sa opäť „zrodil“ Divadelný súbor Jána Palárika, čo znamenalo a znamená,  že zriaďovateľom DSJP sa stalo mesto,  a herci až dodnes tvoria a hrajú bez nároku na akúkoľvek odmenu.

Roky 2000 až 2004 sú poznačené krízou,  ako  v tvorbe tak aj v hereckom nasadení, od zriaďovateľa  boli súboru ponúknuté  hry, ktoré sa veľmi ťažko realizovali. Taktiež niektorí ochotníci už neboli ochotní venovať čas a vôľu tejto činnosti  „zadarmo“, na základe rôznych skutočností súbor DSJP  celé toto obdobie stagnoval.

Aktívni ostávali len jedna členka divadelného súboru Katarína Janesová  a režisér Vlado Mores. Spoločne tvorili v Žiline, napísali  monodrámu „Herečka“, na základe ktorej boli nominovaní na Cenu Alfréda Radoka v Prahe. Pre oboch to bol veľký úspech a povzbudenie, keďže z 87 súťažiacich sa dostali do prvej 5-ky. Napokon  roku 2004 z ich iniciatívy  sa ochotníci znova začali stretávať, pričom režisér  ponúkol na spracovanie svoju vlastnú hru „Tak to napíš, zlatíčko“.

Herci zožali úspech nielen na premiére v roku 2006, ale aj na krajskej prehliadke v Námestove a  celoslovenskej prehliadke Palárikova Raková, na základe čoho V. Mores  pokračoval v písaní a naštudovaní ďalšej svojej  hry „Predposledný súd “, ktorú reprízovali nielen v regióne ale aj  na súťažných  prehliadkach.

V roku 2010 siahol súbor „po klasike“ a naštudoval vynikajúcu hru  maďarského dramatika G. Schwajdu „Svätá rodinka“, tragikomédiu, kde hlavná predstaviteľka v roli Matky získala na celoslovenskej súťaži ochotníckych divadiel cenu za ženský herecký výkon.

Za  obdobie po roku 1989 získal súbor množstvo cien a ocenení za najlepšie herecké výkony, za uvedenie autorských hier, za réžiu a scenár na divadelných festivaloch: Námestovské divadelné dni, Belopotockého Mikuláš,  Jiráskov Hronov,  Festival A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a celoslovenských prehliadkach Tlmačské činohranie,  Palárikova Raková, Scénická žatva v Martine.

Účinkoval v mestách po Slovensku, v Čechách a na Morave, v Poľsku a  v Rakúsku.

Medzi aktívnych členov súboru za posledných 10 rokov patria:   Katarína Janesová, Jarmila Kullová, Renáta Olešňanová, Katarína Plešivčáková, Jarmila Vancelová, Alena Paluchová, Dagmar Štekláčová, Lenka Bytčanková, Adam Janešík, Ján Olešňan, Jaroslav Patyk, Peter Švábik,  Róbert Remias, František Kučák, Michal Kubinec.

V súčasnosti zriaďovateľ súboru a DSJP  dal opäť Vladovi Moresovi ako dramatikovi možnosť zrealizovať vlastnú autorskú hru „Labyrint“, absurdnú drámu smerujúcu hlavne k náročnému divákovi, ktorej premiéra sa uskutočnila 19. apríla t. r. Autor i divadelníci veria, že sa hra bude divákom páčiť a ocenia hĺbku hlavnej myšlienky, že sa im v zdraví podarí zrealizovať čo najviac repríz, a hlavne zúčastniť sa na divadelných festivaloch a súťažných prehliadkach v sezóne 2012/2013 a tak úspešne reprezentovať mesto Čadca a celý región Kysúc.

Fotogaléria

spať na začiatok stránky