Kysucké zvyky a tradície na palete Ireny Zemaníkovej z Rakovej

Kysucké drevené chalupy na pľacoch rodili hlavne robotných a statočných ľudí a jednou z nich je pani Irena Zemaníková, rodáčka z Rakovej, skvost kysuckej insity. Žena roka 2011, osobnosť, ktorej osud nedožičil patričné vzdelanie, ale talentu od Boha, aby ním očarila svet, dostala na rozdávanie. Jej tvorbu predstavujeme na jubilejnej výstave pod názvom: KYSUCKÉ ZVYKY A TRADÍCIE NA PALETE IRENY ZEMANÍKOVEJ Z RAKOVEJ, ktorá bola slávnostnou vernisážou otvorená dňa 22. februára 2013 v Dome kultúry v Čadci.

Foto z podujatia

Obrazy autorky sú nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie pre každého, kto chce poznať reálny život kysuckej dediny spred desiatok rokov. Hodnoverne a zreteľne zobrazuje všedné i sviatočné dni, zvyky, tradície, nevšedných udalostí, jej výtvarné diela majú aj nesmiernu dokumentačnú hodnotu. vieme, aj v tom je jej obrovský prínos pre súčasníkov, ukázať z toho sveta čo najviac. „Ešteže som na staré kolená objavila v sebe talent,“ vyznáva sa naša umelkyňa: „Veď si len predstavte, aké to musí byť hrozné, keď ste skvelý hudobník a neviete o tom, lebo ste to nikdy neskúsili. Ja mám vlastne ohromné šťastie“. Vraj keby sa narodila ako chlapec, dali by ju na štúdiá a nič také by sa jej neprihodilo. Tejto šance sa v obci dostalo jej spolužiakovi, dnes už nebohému akademickému maliarovi Milanovi Mravcovi. Zakaždým, keď sa ocitol v rodnej dedinke, zašiel k Zemaníkovcom na návštevu, pozeral sa po obrazoch v úžase a vravel, že zachytila všetko to krásne, čo kedysi bolo a už nie je.

Najstaršia spomedzi troch sestier, jedenásť rokov jedináčik, zemiaky dva razy za deň – to bola miestna realita. Kresliť sa mohlo tajne na prázdne vrecúška od múky, lebo dievčaťu sa patrilo variť, piecť, šiť. Verejného uznania sa jej dostalo až vďaka plienkam. „Deťom dať na zadok také niečo bielunké, to by bol hriech. Tak som dievčatám na plienky maľovala kvety a ony ich nosili ako ručníky,“ smeje sa pani Irenka, ktorá sama porodila šesťkrát. Pri toľkých povinnostiach okolo veľkej rodiny štetec brala do ruky len sporadicky.

Pani Irena Zemaníková sa od počiatkov svojej tvorby veľmi aktívne zapája aj do výtvarného života regiónu. Maľovať začala až na dôchodku, kedy sa stala i členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ktoré pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci. Pravidelne sa zúčastňuje a získava ocenenia na regionálnych, krajských a celoslovenských súťažiach a výstavách (Výtvarné spektrum, Žena a kvet), prezentuje sa v rámci kolektívnych i samostatných autorských výstav v Čadci, v Oščadnici, v Turzovke, v Rakovej, v Skalitom, v Staškove, v Žiline, v Humennom), v zahraničí (Poľsko-Varšava, Zywiec, Rajcza). V roku 2011 získala naša najznámejšia kysucká insitná maliarka diplom a ocenenie za výtvarné diela vystavené na Bienále insitného umenia a art brut poľsko-slovenského pohraničia Edwarda Sutora v Novom Targu v Poľsku, repríza tejto výstavy bola v múzeu v Kežmarku.

V roku 2011 sa autorskou výstavou predstavila v Úrade Žilinského samosprávneho kraja, kde vystavovala spolu s vnučkou Ivanou. Túto krásnu výstavu reprízovalo KKS v Čadci i v Galérii pod Slovenským orlojom v Starej Bystrici.

Rok 2011 bol pre našu oslávenkyňu veľmi plodný. Dňa 29. júna sa vo veľkej zasadačke sále Žilinského samosprávneho kraja konalo vyhlásenie nominácií a odovzdanie ocenení v súťaži Výnimočné ženy Žilinského kraja. V prvej kategórii – žena, matka, opatrovateľka sa umiestnila a ocenenie získala pani Irenka Zemaníková. Sme pyšní na túto skromnú, obetavú a výnimočnú Kysučanku.

Na jubilejnú autorskú výstavu, ktorá potrvá do 15. marca 2013 v Dome kultúry v Čadci Vás pozývajú organizátori: Žilinský samosprávny kraj, Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Mesto Čadca a KIC mesta Čadca.