Divadelný súbor Jána Palárika oslavuje 90 rokov

Divadelný súbor J. Palárika (DSJP) má na Kysuciach už devädesiatročnú tradíciu. 16.október 1925 sa stal najvýznamnejším dňom v histórii ochotníckeho divadla v Čadci. V tento deň sa stretli kysuckí ochotnícki divadelníci a spoločne založili „Dramatický krúžok Palárik“. Krúžok sa sal súčasťou odboru Matice slovenskej a po niekoľkých zmenách sa jeho názov ustálil na Palárikov divadelný krúžok (neskôr Divadelný súbor Jána Palárika – tento názov trvá dodnes). Prvou hrou krúžku bola Hriešnica od Ferka Urbánka uvedená na jeseň 1925.

Pevné korene krúžok zapustil v Čadci 60 -tych rokoch 20. storočia hlavne vďaka ochotníkom zväčša s učiteľskou profesiou. Počas 30-ich rokov svojej existencie zrealizovali ochotníci a režiséri takmer každý rok premiéru divadelných hier, či už z pôvodnej tvorby alebo od zahraničných autorov. V 70-tych rokoch minulého storočia sa ochotníkov režijne ujal profesionálny herec a režisér Martin Kolesár, ktorý pôsobil v súbore do roku 1989. Pod jeho režisérskou taktovkou zožal súbor úspechy na okresných, krajských i celoslovenských prehliadkach s divadelnými hrami Kým kohút nezaspieva, Chrám matky Božej, Slučka pre dvoch, Vášeň, Na brehu priezračnej rieky, kde získal mnoho diplomov, vyznamenaní a ocenení. Najvýraznejšími hereckými osobnosťami v tom období boli Eva a Jaroslav Baluchovci, Rudolf Dubovský, Peter Liščák, Milan Lukáč, Stanka Bazáliková, Judita Franeková, Peter Kozák, Vanda Vojteková, Jaroslav Patyk, Ján Kasaj, Anton Čvapek, Milan Gacík, Ivan Gajdičiar, Katarína Šulganová, Katarína Kováčiková,...

Porevolučné roky v súbore

V roku 1989 prišiel do DSJP profesionálny režisér Laco Kerata a „ s ním“ aj veľa nových ochotníkov, s ktorými nacvičil dve autorské hry Zlý duch (1990) a Stretnutie nosorožcov (1991). Súbor v tomto čase získal ocenenia za herecké výkony, prvé miesto na celoslovenskej divadelnej prehliadke Palárikova Raková, zúčastnil sa vtedy Celoštátnej (československej) prehliadky ochotníckych divadiel Jiráskov Hronov a postúpil na Scénickú žatvu do Martina, ktorá je dodnes vrcholom všetkých ochotníckych divadelných prehliadok. V roku 1992 s režisérom z Poľska Kubom Abrahamoviczom zrealizoval súbor taktiež dve hry Skupinová terapia len pre mužov (1993) a Zločin a Trest (1994).S týmito hrami sa zúčastnili divadelných festivalov v rámci Slovenska, Moravy a Čiech, Poľska a Rakúska.

Úspech prišiel s príchodom ďalšieho profesionálneho režiséra Tona Šulíka, ktorý v rokoch 1996 a 1997 naštudoval rozprávku Pinocchio a divadelnú hru Ach, staré časy na motívy poviedky Pani Rafiková. Súbor bol v tom čase premenovaný na Kysuckú divadelnú scénu (KDS), ktorá patrila pod Kysucké kultúrne centrum, a toto podliehalo priamo ministerstvu kultúry. Táto skutočnosť znamenala pre súbor veľkú zmenu, pretože z ochotníkov sa stali „profesionálni“ herci, čo znamenalo, že divadelníci, aj keď nemali herecké vzdelanie, hrali profesionálne a za každé odohrané predstavenie boli finančne odmenení. Predstavenia sa odohrávali po celom Slovensku priemerne 8-10 krát do mesiaca. Členovia súboru prežívali úspešné obdobie, no malo to aj druhú stranu mince - „zatvorili sa im dvere“ na všetky prehliadky a festivaly ochotníckych súborov.

Začiatok spolupráce so súčasným režisérom Vladom Moresom

V roku 1997 divadelný súbor – KDS začal spoluprácu s profesionálnym žilinským režisérom Vladom Moresom, ktorý debutoval hrou N.V. Gogoľa Ženba (1998), súbor odohral za dva roky cca 35 repríz. V roku 1998 nastal zvrat, pretože ministerstvo kultúry zrušilo Kysuckú kultúrnu scénu a tým zanikla aj Kysucká divadelná scéna, takže sa súbor vrátil do svojich starých ochotníckych koľají. Z Kysuckej divadelnej scény sa opäť „zrodil“ Divadelný súbor Jána Palárika, čo znamenalo a znamená, že zriaďovateľom DSJP sa stalo mesto.

Roky 2000 až 2004 sú poznačené krízou. Aktívni ostávali len jedna členka divadelného súboru Katarína Janesová a režisér Vlado Mores. Spoločne tvorili v Žiline, napísali monodrámu Herečka, na základe ktorej boli nominovaní na Cenu Alfréda Radoka v Prahe. Pre oboch to bol veľký úspech a povzbudenie, keďže z 87 súťažiacich sa dostali do prvej päťky. Napokon v roku 2004 z ich iniciatívy sa ochotníci znova začali stretávať, pričom režisér ponúkol na spracovanie svoju vlastnú hru Tak to napíš, zlatíčko.

Herci zožali úspech nielen na premiére v roku 2006, ale aj na krajskej prehliadke v Námestove s postupom na celoslovenskú prehliadku Tmačské činohranie, kde režisér získal cenu za text a réžiu a na celoslovenskej prehliadke Palárikova Raková, kde získala Katarína Janesová za postavu Irmy Sandorfovej Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Vlado Mores pokračoval v písaní a naštudoval ďalšiu hru Predposledný súd , ktorú reprízovali v rokoch 2008 – 2009 nielen v regióne, ale aj na súťažných prehliadkach, opäť veľmi úspešne – Mores získal cenu za text a réžiu, K. Janesová Cenu za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej postave na Krajskej prehliadke Námestovské divadelné dni.

V roku 2010 siahol súbor „po klasike“ a naštudoval vynikajúcu hru maďarského dramatika G. Schwajdu Svätá rodinka, tragikomédiu, kde hlavná predstaviteľka Katarína Janesová v úlohe Matky získala na celoslovenskej súťaži ochotníckych divadiel cenu za ženský herecký výkon.

V roku 2012 Vlado Mores zrealizoval vlastnú autorskú hru Labyrint, absurdnú drámu s komediálnymi prvkami smerujúcu k náročnému a vyspelému divákovi, čo ocenila hlavne odborná porota Palárikovej Rakovej a udelila DSJP 1. miesto, ďalej získali Cenu mladého diváka a postup na medzinárodný festival Dida Pivnica do Srbska.

V roku 2013 naštudoval rozprávkovú hru pre deti a mládež Ako išlo kysucké vajce do sveta, ktorej prioritou bolo kriticky ukázať konzumnú spoločnosť súčasnosti.

Za obdobie po roku 1989 získal súbor množstvo cien a ocenení za najlepšie herecké výkony, za uvedenie autorských hier, za réžiu a scenár na divadelných festivaloch: Námestovské divadelné dni, Belopotockého Mikuláš, Jiráskov Hronov, Festival A. Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a celoslovenských prehliadkach Tlmáčske činohranie, Palárikova Raková, Scénická žatva v Martine.

Medzi aktívnych členov súboru za posledné roky patria: Katarína Janesová, Jarmila Kullová, Renáta Olešňanová, Katarína Plešivčáková, Jarmila Vancelová, Alena Paluchová, Dagmar Štekláčová, Lenka Bytčanková, Adam Janešík, Ján Olešňan, Jaroslav Patyk, Peter Švábik, Róbert Remias, František Kučák, Michal Kubinec, Adam Olešňan, Alena Palúchová.

Pri príležitosti 90.výročia vzniku divadelníci DSJP pripravujú slávnostný program 12.decembra 2015 o 18.00 hod. v KIC - Dome kultúry Čadca . Súčasťou programu bude premiéra hry Ivana Stodolu v úprave Vlada Moresa Jožko Púčik a jeho kariérny rast. Takmer 90 rokov stará dramatizácia nestráca na aktuálnosti ani v dnešnej dobe. Veríme, že aj táto pripravovaná hra nájde pozitívnu odozvu širokej divadelnej verejnosti.

Mgr. Viera Strýčková

Prílohy na stiahnutie